Fajka z morskej peny – krásna, vznešená, ušľachtilá, dokonalá a výnimočná. Vo vymenúvaní superlatív tejto “kráľovnej fajok“ by bolo možné pokračovať snáď donekonečna. Tí, ktorí vedia o čom hovorím, mi určite dajú za pravdu. Hádam ani jedna z fajok nie je opradená toľkými legendami, ako práve táto ikona svojej doby, ktorá si až dodnes zachovala množstvo svojich priaznivcov. Ak sa teda chcete o nej dozvedieť niečo viac, čítajte ďalej.
Fajka z morskej peny – čo hovorí legenda?
Ako som už spomínal, tých legiend o fajke z morskej peny je viac. Tá najstaršia hovorí o tom, že morskú penu ľuďom priniesla z hlbín mora Venuša – bohyňa krásy a lásky. Mne osobne sa viac páči tá, ktorá hovorí o grófovi Istvánovi Andrássym. Pochádzal z Krásnej Hôrky a Betliara a v 18. storočí priniesol domov z Balkánu kus veľmi zaujímavého bieleho minerálu. Tento odovzdal svojmu obuvníkovi, Karolovi Kovácsovi, aby mu z neho niečo pekné vyrobil. Obuvník z neho vyrobil dve krásne fajky, z ktorých jednu dal Andrássymu, tú druhú si ponechal pre seba. V obuvníckej dielni ju potom natrel voskom na topánky. Keď ju neskôr fajčil, tak sa mu krásne sfarbila do zlatohnedej farby. Táto obuvníkova fajka sa zapáčila nielen Andrássymu, ale aj ostatným členom jeho aristokratického okolia. Mala taký úspech, že sa vo vtedajšej vyššej spoločnosti stala veľmi vyhľadávaným a vzácnym artiklom. Nuž, je len na Vás, či niektorej z legiend uveríte. Mne sa táto páči preto, lebo z okna svojho domu doslova pozerám na hrad Krásna Hôrka a mám ho ako na dlani.
A teraz kus chémie
Ak sa Vám pri vyslovení slovného spojenia morská pena vybaví leto, more, alebo spenené vlny narážajúce na skalisté pobrežie, tak vedzte, že v tomto prípade ste sa celkom netrafili. Morská pena je hovorový názov pre sépiolit (starší názov afrodit) – vodnatý zásaditý kremičitan horečnatý, minerál kryštalizujúci v kosoštvorcovej sústave, ktorý je veľmi ťažko taviteľný, pretože výborne odoláva vyskokým teplotám aj nad 1000 0C. Nie je vôbec tvrdý, môžeme do neho rýpať nechtom, dosahuje len 2–2,5 Mohsovej stupnice. Zaujímavé je, že na vode pláva, pretože je pórovitý, ľahký, s hustotou 2g/cm3. Má krásnu bielu, až sivobielu farbu s nádychom do žlta a červena, jeho lesk je matný, rozpúšťa ho kyselina chlórovodíková. Pre tých, čo tomu rozumejú, jeho chemický vzorec je Mg4Si6O15(OH)2.6H2O. Tak, a s chémiou už končím, lebo tu som sa stratil už aj ja.
Kde sa vzala morská pena?
Krajina, ktorej sa pripisuje pôvod morskej peny je Turecko, tu sa nachádzajú tie najstaršie náleziská. Môžeme ich nájsť v Eski Sherir v Anatólii, tie ďalšie na ostrove Samos a v Dardanelách. Neskôr boli objavené v Maroku, Španielsku a Bosne, naposledy v Keni, Tanzánii a v Novom Mexiku. Nakoľko bol v tom čase po morskej pene obrovský dopyt, nové náleziská rástli ako huby po daždi. S tým však súvisela aj stále sa zhoršujúca kvalita vyťaženého materiálu, kde táto ustupovala na úkor kvantity. Pri spracovaní morskej peny vzniká značný odpad – až 50% vyťaženej hmoty. Z toho dôvodu jej cena stúpala, fajku z morskej peny si teda mnohí dovoliť jednoducho nemohli.
Nakoľko človek je tvor vynaliezavý, prejavil sa aj v tomto smere. Niektorí výrobcovia a spracovatelia prišli s nápadom, ako využiť spomenutý odpad. Začala sa vyrábať tzv. “umelá morská pena“, ktorá mala byť lacnejšou náhradou za kvalitnejší prvotný materiál. Odpad sa pomlel, následne sa varil a potom sa do neho ako spájacia zložka pridávala živica. Takto vzniknutá zmes sa najprv používala ako materiál pri oprave pôvodných fajok, neskôr sa z neho vyrábali aj celé fajky. Tieto boli na nerozoznanie od tých kvalitnejších kusov, ich chyby (strata pevnosti, naberanie na váhe, povrchové škvrny) sa prejavili až pri dlhšom používaní.
Čo Vám poviem, vtedy sa trošičku povesť tejto inak vzácnej fajky pošramotila, veľa fajkárov sa začalo orientovať na drevené-briarové fajky. Aj napriek tomu však fajke z morskej peny ostalo verných dosť priaznivcov po celom svete. Dôkazom toho je fakt, že v posledných rokoch začala na trh dodávať fajky z morskej peny aj veľmi známa renomovaná značka Peterson, ktorú milovníkom fajok predstavovať nie je potrebné.
Fajka z morskej peny – čím je výnimočná?
Na túto otázku je odpoveď veľmi jednoduchá. Fajka z morskej peny je výnimočná celá – taká, aká je. Tu je niekoľko zaujímavostí, ktoré ste možno o fajke z morskej peny ani len netušili. Morská pena, z ktorej je fajka vyrobená, má pórovitú štruktúru a obsahuje veľké množstvo tenkých kanálikov, ktoré z tabakovej zmesi vynikajúco absorbujú vlhkosť, čím sa dym stáva suchším a chladnejším. Aj vďaka tejto štruktúre hmoty je aj väčší kus fajky pomerne ľahký.
Tento materiál funguje tiež ako prírodný filter pre nikotín, ktorého väčšinu dokáže tiež hravo odfiltrovať, niektoré zdroje uvádzajú, že to môže byť aj 80% jeho obsahu. Morská pena je nehorľavá a veľmi dobre odoláva vysokým teplotám. Počiatočné zafajčovanie, ako ho poznáme u drevených fajok, teda vôbec nie je potrebné. Fajku si jednoducho kúpite a od samého začiatku od nej môžete očakávať plný výkon.
Morská pena je vďačným materiálom pre výrobcov fajok, pretože je dostatočne mäkká na pohodlné a jemné vyrezávanie. Do hlavičky fajky sú precízne vyrezané rôzne motívy, ako sú portréty, zvieratá, udalosti z dejín, ale aj výjavy s erotickým podtónom – fantázii si medze ich výrobcovia naozaj nekladú. Každá kvalitná fajka z morskej peny je ručne vyrobený originál, ktorý pochádza iba z jedného kusa minerálnej hmoty.
Zaobchádzajte s ňou v rukavičkách
Fajky z morskej peny vyžadujú jemné zaobchádzanie, sú citlivejšie na mechanické poškodenie, preto by mala byť každá jedna z nich uložená vo svojej vlastnej – na mieru vyrobenej kazete. Niektorí fajnšmekri si dokonca pri jej fajčení nasadzujú rukavicu, alebo fajku držia v handričke, aby jej póry neupchal pot a špina z rúk.
Nie je žiadnym tajomstvom, že tie najvzácnejšie kusy ostali “nepoškvrnené“, nakoľko nikdy neprišli do styku s tabakom. Od výrobcu putovali rovno do zbierky ich nového majiteľa, kde sú pod prísnym dohľadom vystavené ako umelecké diela. Nachádzajú sa tiež ako vzácne výstavné kusy v galériách a múzeách na celom svete.
Morská pena neabsorbuje chuť tabaku
Vo fajke z morskej peny je možné pri fajčení bez obáv striedať rôzne druhy tabaku bez toho, aby došlo k prelínaniu ich chutí. Táto fajka totiž vôbec neabsorbuje do seba žiadnu tabakovú príchuť, správa sa voči nemu úplne neutrálne. Pozoruhodné je, že po fajčení sa jej biela farba postupne mení na žltú, medovú, až zlatohnedú. Ani dve úplne rovnaké fajky sa po fajčení nesfarbujú rovnako, teda stále budete v rukách držať jedinečný kus, ktorý vlastníte len Vy a nikto iný.
V poslednej dobe je veľmi moderná kombinácia briarovej fajky s morskou penou. Do hlavičky briarovej fajky sa vkladá vložka z morskej peny, ktorá tam plní ochrannú funkciu pred vysokým – sálavým teplom horiaceho tabaku. Plnohodnotne tak nahrádza funkciu karbónovej vrstvy, ktorú drevené fajky nevyhnutne potrebujú.
Fajka mnohých mien
Každý národ, ktorý si fajku z morskej peny zamiloval, ju volá trochu inak, po svojom. V Nemecku ju volajú “Meerschaum“, vo Francúzsku “ecume de mer“, v Čechách sa dodnes používa “meršánka“ a “pěnovka“. U nás, na Slovensku, sme jej voľakedy dávno hovorili “tajtíčka“, neskôr “méršaumka“, ale aj “penovka“. Nech už ju teda voláme akokoľvek, jedno sa jej uprieť nedá. V obrovskom svete fajok si vydobyla svoje významné postavenie, ktoré si právom zaslúži, pričom pre každého milovníka a znalca kvality v tomto odbore ostane stále cťou si z nej potiahnuť.
Titulný obrázok článku: Fajka na tabak z morskej peny so zložitým vyrezávaným motívom. Zdroj:Wellcome Images.
